Oficiálna stránka FK Streženice

Futbalový ošiaľ začal Juventus

 

Začiatky futbalu v Streženiciach siahajú do doby pred II. svetovou vojnou. Hrávalo sa na rôznych voľných priestranstvách, až sa napokon našlo miesto pre stále ihrisko. Domovom mužov i chlapcov naháňajúcich loptu sa stali Bubroviny. Tesne po skončení vojny sa nadšenci rozhodli založiť prvý futbalový klub. Dnes už nik nevie, koľko návrhov na pomenovanie padlo, no napokon sa rozhodli pre slávny taliansky Juventus. Medzi zakladateľov klubu patrili Karol Gašpárek, Pavol Granzer, Pavol Kubiš, Rudolf Kováč, Jozef Pivko a František Granzer. V šesťdesiatych rokoch sa klub premenoval na Sokol a sedemdesiate roky priniesli ďalšiu zmenu názvu. Ten prišiel s najväčším sponzorom- Jednotným Roľníckym Družstvom. Novovzniknutá Telovýchovná Jednota Družstevník Streženice začala obdobie budovania športového areálu. Nové zábradlie, kovové bránky, lavičky na sedenie pre divákov, striedačky a kabíny pre hráčov a rozhodcov. Medzi tými, ktorí sa podieľali na zrode vynoveného stánku, mal najväčšiu zásluhu Ladislav Baška. Zmeny v spoločnosti neobišli ani šport a tak v roku 2004 sa mení názov opäť. Futbalový klub Streženice sa začlenil do Asociácie telovýchovných jednôt a klubov Slovenska a pracuje ako samostatný právny subjekt. Futbalisti sa i naďalej spoliehajú na pomoc sponzorov a najmä obce. Terajším prezidentom klubu je Tomáš Chleban a klub má tri mužstvá. Žiakov pod vedením Mateja Ciesara, dorastencov, ktorých trénuje Ing. Martin Rypák a mužov, ktorých trénuje Peter Luhový. Vo futbalových družstvách sa vymenilo za šesťdesiatročné obdobie množstvo hráčov i trénerov. Tí sú známi i terajšej mládeži, lebo väčšina z nich tvorí mužstvo starých pánov, ktoré bolo založené v roku 1993 a  v súčasnosti trénuje pod vedením Jozefa Košúta. Jozef Loduha spomína. „Ako chlapec som hrával ešte so zakladajúcimi členmi. Nie vždy bola na ihrisku iba radosť, pamätám sa, keď blízko ihriska bombardovali. Futbal ma vždy lákal a hoci mi ho otec neraz zakázal, hral som aj tak. Vždy sa to dozvedel od susedov, keď mu povedali „Ten tvoj chalan dobre hráva, bude čosi z neho.“ Boli sme dobrá partia, držali sme pokope. Pred odchodom na vojnu v Olomouci som hrával za béčko Makyty, kde bolo mnoho futbalistov, ktorí obliekali i dres Streženíc. Po vojne som prestúpil do Kovoslužba Beluša a po zranení som si dal pauzu. S kariérou som neskončil, pokračoval som doma. Na zápasy sme chodievali na bicykloch, hrávalo sa vždy v nedeľu. Nie vždy sa darilo prišli aj výprasky, ako v priateľskom zápase v Pruskom. Najťažší súperi boli v Kočkovciach, Plevníku... Oženil som sa a futbal musel ustúpiť. S futbalom som prežil pekných tridsaťtri rokov,“ hovorí Jozef Loduha, podľa ktorého chýba dnešným hráčom viac srdca.

 

Z histórie futbalu v Streženiciach

Futbalový klub v Streženiciach má bohatú históriu, jej časť zapísal do kroniky TJ pán Milan Pivko. Začiatky futbalu v obci Streženice siahajú do doby pred II. Svetovou vojnou, kedy sa pre tento účel využívali rôzne miesta. Jedným z nich bol „plac za Ostrú“ a Bubroviny. Boli to voľné priestranstvá v teréne, ktoré sa nedali z rôznych príčin využiť a preto ich obsadili nadšenci „koženej“, hrávalo sa so všeličím, okrem iného aj s handrovými loptami. Jedno je však isté, hral každý mladík, ktorý bol zdravý a nebál sa naháňačky za tým guľatým čudom. Odvtedy sa zmenilo veľa vecí, akurát ihrisko na Bubrovinách zostalo stálym miestom pre futbalovú činnosť. Hneď po vojne v roku 1945 sa zopár nadšencov rozhodlo, že založia futbalový klub, ktorému dajú meno podľa známeho talianského klubu JUVENTUS. Medzi zakladateľov patrili Karol Gašparek, Pavol Granzer, Pavol Kubiš, Rudolf Kováč, Jozef Pivko, a František Granzer. Medzi prvých hráčov patrili Juraj Michalík, Pavol Michalík, Milan Pecka, Rudolf Cigánik, Jozef Kurej, Emil Zboran, Jozef Solík, Pavol Moštenan, Pavol Prekop, Jozef Loduha /Kenedy/, Ján Bartoš a ďalší. Krátku dobu /asi 5 rokov/ hrali streženický mládenci pod názvom „STS Púchov“ /Strojnotraktorová stanica/. V tomto období sa objavili takí hráči, ako bol Jozef Pavlis, Jozef Loduha /Barica/, Slávo Svorada, Ján Košút, Jozef Šelestiak, Dušan Bartoš, Ján Karas, Alojz Ondruš, Ján Ondruš, Alojz Karas, Alojz Huťa, Škvarna, Jánoško, Ondruš, Michal Kozák, Milan Vojtek a ďalší. To už prišiel na rad názov klubu SOKOL, ktorý bol známy v 60.tych rokoch. Finančné prostriedky na činnosť klubu sa v počiatkoch získavali rôznymi spôsobmi: brigádami, organizovaním tanečných zábav u Granzera, darmi, vyberaní vstupného na zápasy atď. Hráči mali k dispozícii iba jednu súpravu dresov. Vedúcim družstva bol niekoľko rokov pán Galánek. V tejto dobe boli populárne zápasy medzi staršími a mladšími hráčmi, alebo nastupovali proti sebe zmiešané družstvá, zložené z aktívnych hráčov a fanúšikov a takto sa do futbalu zapojili i ďalší obyvatelia obce, napr. Michal Loduha, Jozef Zbytovský, František Solík, Anton Košút, Jozef Baláž, Ján Bartoš /Letko/, Ján Bartoš /Malo/, Pavol Boďa, Pavol Pecušík, Baška, Jánoško, Miškech, Rusnák, Pavol Karas a ďalší. Sedemdesiate roky sú známe zmenou názvu na TELOVÝCHOVNÚ JEDNOTU DRUŽSTEVNÍK STREŽENICE. Názov bol daný podľa názvu jeho najväčšieho sponzora, ktorým bolo JDR. Káder družstva sa výrazne omladil a pribudlo i veľa nových hráčov: K. Barka, J. Mrenica, R. Adamička, J. Štefko, M.Blaško, P. Kováč, J. Mazák, Š. Mazák, S. Balát, M. Šimo, J. Šimo, M. Svorada, M. Loduha, V. Migát, M. Michalík, P. Solík, J. Balát. 70.te a 80.te roky sú známe aj tým, že okrem futbalu venovala TJ pozornosť aj iným športovým aktivitám, ako boli zimné hry – sánkarské a lyžiarske preteky pod záštitou JRD, alebo známe zápasy nefutbalistov proti ženám. Tieto nastupovali na zápas v úboroch, ktoré vyvolávali u fanúšikov smiech a pobavenie. Zápasy rozhodovali známi rozhodcovia F. Solík, E. Solík, M. Vicáň, J. Zbytovský a J. Dočár. Vtipné transparenty vždy výborne pobavili obecenstvo. V tejto dobe pretrvávala dobrá spolupráca s JRD, ktoré športovcov finančne odmeňovalo za kosenie lúk, zber burgyne a zemiakov, za skladovanie sena a slamy. Sezónne brigády dobre organizoval výbor TJ, J. Loduha, S. Svorada, Baška, Balát st., Pecušík, Aksamit, J. Šimo, M. Loduha. Treba tiež dodať, že aj športový areál dostával postupne nový šat. Drevené bránky a zábradlie postupne vystriedali kovové bránky i ohrada, pribudli lavičky na sedenie pre divákov a striedačky pre hráčov. K plechovému skladu pribudli kabíny pre hráčov a rozhodcov.   

Najväčšiu zásluhu na tejto stavbe má pán Baška. Neskôr bola vykopaná studňa, aby sa mohli hráči po zápase umyť, zrealizovaná bola i elektrická prípojka do kabín a to až z JRD. V tej dobe to bol značný pokrok, hráči sa nemuseli prezliekať a umývať v areáli JRD, alebo v obci. Športovci boli aktívny i pri výstavbe domu smútku, kultúrneho domu a garáže pre autobus TJ. Čistili potok i okolie ihriska. Za postupy do vyššej súťaže a brigádnickú činnosť boli hráči, funkcionári TJ a ďalší členovia odmenený finančne alebo zájazdmi na Moravu. Dodnes máme na ne pekné spomienky.

V roku 1979 sa TJ rozrástla o ďalšie oddiely – turistický pod vedením Ing. Karasa Petra, kde aktívne pracovali i Karas Rudolf, Košťálová Viera, Moštenan Jozef, Košťálová Jarmila a ďalší. V roku 1987 bol založený i šachový oddiel. Pôsobil len tri roky pre nedostatok členov. Vo futbalových družstvách mužov a dorastu sa v tomto období vystriedalo množstvo hráčov i trénerov. Tí sú známi i terajšej mládeži, lebo väčšina z nich tvorí mužstvo „starých pánov“, založené v roku 1993. Ich hlavným sponzorom bol rodák z našej obce, pán Milan Svorada. Zakúpil lopty i potrebnú futbalovú výstroj. Družstvo bývalých hráčov nás dodnes dobre reprezentuje v moravsko – slovenskej lige „starých pánov“.

V roku 2004 sa mení názov na Futbalový klub Streženice. Prišlo obdobie striedania dobrých i horších výsledkov vo vyšších i nižších súťažiach. Všetko dianie v športe sa však odvíja od množstva finančných prostriedkov na túto činnosť. Nároky sa postupne stupňovali na hráčov i na funkcionárov. Bojujeme s problémami finančného zabezpečenia hráčov, materiálneho vybavenia s dopravou na zápasy, praním dresov. Je ťažké zohnať trénerov i dostatočný počet hráčov. I napriek prekážkam, ktoré sme museli prekonať sa nám doposiaľ vždy podarilo zabezpečiť činnosť FO.

Dôkazom toho sú aj mnohé diplomy a ocenenia za umiestnenia v súťaži: umiestnenie v súťaži slušnosti, poháre z rôznych turnajov, obľúbených vo všetkých obciach. Spomedzi mnohých spomenieme tie najvyššie ocenenia od vyšších športových orgánov a organizácií:

Vzorný futbalový oddiel II. Stupňa /1975/

Vzorná TJ /1975/

Vzorný oddiel I. Stupňa /1978/

Diplom za 3. Miesto pri pomoci poľnohospodárstvu /1978/

Diplom za 3. Miesto v súťaži o najlepšiu TJ v okrese /1978/

Diplom za 2. Miesto pri pomoci poľnohospodárstvu /1979/

Bronzová plaketa – Vzorný oddiel TJ /1988/

Bronzová plaketa – Vzorná TJ /1988/  

Súčasné zmeny v spoločenskom systéme na Slovensku neobchádzajú ani šport. Náš FK sa začlenil do Asociácie telovýchovných jednôt klubov /ATJK/, pracujeme ako samostatný právny subjekt. I naďalej sa však spoliehame na pomoc najmä od obecného úradu a sponzorov. Zadosťučinením za našu snahu sú hlavne výsledky mládeže.

Poďakovanie patrí všetkým, ktorým nebol osud futbalu a TJ v Streženiciach ľahostajný počas jeho 60 – ročnej histórie.

Osobitne ďakujeme funkcionárom TJ:

Bačíkovi Bohuslavovi

Balátovi Jozefovi st.

Loduhovi Jozefovi /Baricovi/

Svoradovi Slávovi

Baškovi Ladislavovi

Aksamitovi Jánovi

Šimovi Jozefovi

Loduhovi Milanovi

Pecušíkovi Pavlovi

Loduhovi Petrovi

Medňanskému Ľubomírovi

Blaškovi Jaroslavovi

Pivkovi Pavlovi

Poliakovi Jozefovi

Kadlecovi Jozefovi

Rypákovi Martinovi

 

     Trénerom futbalového oddielu:

Pavlisovi Jozefovi

Blaškovi Jozefovi st.

Petríkovi Štefanovi

Příkazskému Daliborovi

Loduhovi Milanovi

Kadlecovi Jozefovi

Ondrušovi Jánovi

Loduhovi Antonovi

Migátovi Vladimírovi

Hrišovi Jurajovi

Rypákovi Martinovi

Ondrušovi Miroslvavovi

_________________________________________________________________________________________________________